Založ si blog

Operácia sa podarila, pacient umrel

Okej, keď už som vás zaujala titulkom, môžem s čistým svedomím pokračovať ďalej. Dnes píšem na tému z nemocničného prostredia. Možno vás to zaujme, takéto niečo predsa človek nezažíva každý deň.

Netrúfam si tipnúť, koľkí z vás reálne zažili nejakú vážnu operáciu, respektíve, koľkí z vás vôbec nejakú zažili. Ja ich mám za sebou viac než dosť a preto by som vám chcela podsunúť nejaké tie „pikošky zo zákulisia“, pričom hneď preskočím tie nekonečné mesiace, ktoré som musela na jednotlivé termíny čakať (slovenské zdravotníctvo je vhodné na samostatný článok).

Keď sa mi teda konečne podarilo dostať sa na lôžkové, bola som, paradoxne, z toho šťastná. Ďalšie dva týždne som sa potom len tak flákala po budove FNsP, lebo sa čakalo na nejaký prístroj. Počula som, že na Slovensku vtedy boli také len dva, pričom prvý mali akurát požičaný v Prahe a na tom druhom bol zapojený niekto, kto mal už-už umrieť. Je však možné, že to boli len nemocničné kecy, človek nikdy nevie.

Moju spolubývajúcu operovali pár dní predo mnou a dohodli sme sa, že ju večer prídem pozrieť na JIS-ku. Keď som sa po tejto návšteve dvíhala na odchod, plecom som zavadila o hadičku, ktorá dodávala kyslík pacientovi vedľa. A ajhľa – ona vypadla. To ste mali vidieť, aké šprinty nasadila službukonajúca sestra…

Ďalší deň kamarát, hodinu po operácii, ládoval do seba kuracie stehno, niekde mám aj fotku – toto som si proste musela cvaknúť. Ak to čítaš, pozdravujem ťa – aj keď už neviem, ako sa voláš.

Do tretice som bola na rade ja.

Na predošlé zákroky si veľmi nespomínam, mám len nejaké ústrižky – napríklad, keď som ako 5-ročná odmietala spať v zamrežovanej postieľke a tak som si raz tú mrežu odmontovala, no nepočítala som s tým, že s rachotom padne na zem a sestrička na mňa nakričí ako na chorého psa. Alebo keď som si deň po operácii zmyslela, že sa vyberiem na prechádzku. Výsledkom bolo, že sme ráno leteli na rontgen, dostala som zákaz pozerať rozprávky a o tri dni sa zákrok musel opakovať. Ale na čo by sme spomínali, keby neboli takéto zážitky? Dnes sa na tom len smejeme…

Z poslednej hospitalizácie si pamätám podstatne viac. Takže, ak vás to ešte neprestalo baviť, ideme ďalej.

Samozrejme, nevyhnutnosťou pred každým dlhším zákrokom je klystír. Pre mňa osobne nič príjemné (análny sex teda asi praktizovať nebudem), ale ľudia na to reagovali aj oveľa horšie – nikdy nezabudnem, ako k nám raz na izbu prišla upratovačka a začala vykladať, ako musela po jednej pani drhnúť na hajzli kachličky do výšky meter dvadsať. Dodnes mi je záhadou, čo tam tá pani stvárala.

Inkriminované ráno ma nadopovali tabletkami. Spomínam si, ako na izbu prišiel docent a ja som sa ho pýtala, či mi nevyreže na pamiatku kúsok rebra. Všetci rehot. Potom ma sanitár viezol rôznymi chodbičkami a výťahmi na sálu. Naživo je to omnoho horšie ako vo filme.

Ocitla som sa v miestnosti, kde mi pichli injekciu, aby mi mohli zaviesť do krku CVK. Samozrejme, aj tak som všetko cítila. Ešte pred zašitím mi cez trubicu vpichli nejakú tekutinu, aby zistili, či ho vrazili správne (našťastie áno, kamoške to prepichovali ešte dvakrát). Bolo to dosť nechutné, horúce a malo to kovovú chuť – čo bolo celkom zaujímavé, lebo mi to vstrekli cez krk a jazyka sa to vlastne ani nedotklo.

Na sále ma vítali anestéziológovia v rúškach, ktoré mali (dosť umelo a silene) navodzovať pocit bezpečia (zebričky, žirafy, opice, slony). Pýtali sa, či sa bojím. Niee-e nie, prosím vás, kto by sa bál 8-hodinovej operácie?

Žilou som dostala anestézu a mala som za úlohu rátať od desať nižšie. Klasika. Do koľko som narátala, si fakt nepamätám, ale môj posledný pocit bola obava, že sa uprostred všetkého zobudím. Ale dozvedela som sa veľmi povzbudivú informáciu – „Vraj sa to už takto nerobí“.

Prebudila som sa na JIS-ke. Matne sa mi marí, že pri mne sedela moja teta, držala mi ľavú ruku a niečo hovorila. O pár hodín neskôr som precitla a sestrička mi doniesla lavór, ktorý som bez zbytočných rečí hneď použila. Bolo to zelené a bolo mi hrozne zle. Nevedela som zaspať a čas sa vliekol.

Ďalší deň ubehol podobne, už som však okrem infúzie a transfúzie fungovala aj na suchých rožkoch. Večer ma previezli späť na moju izbu. Nasledujúce dni som fičala na parádnych vecičkách ako Dolzin a Tramal. Whueeeee… život bez bolesti bol tak fajn! Až pokým ma prestali dopovať, vraj zo mňa nechcú závisláka. Sakra. Ani hlavný doktor sa nezľutoval.

Následné sedenie a chodenie som trénovala s bratrancom, pričom za odmenu som vždy mohla použiť jeho notebook. A keď som už vydržala stáť dlhšie, ako pol hodiny, nastal čas na sadrovanie pooperačného korzeta.

Sadrovanie býva vždy trapas. Stojí okolo vás asi šesť, sedem ľudí, a vy ste pred nimi úplne nahí. Keďže som mala čo robiť, aby som to vôbec fyzicky ustála (bolo to predsa len iba pár dní po zložitej operácii chrbta), túto skutočnosť som nejak nevnímala a prehodila za seba. No po chvíli oddychu za mnou prišiel braček (sestrička – muž), že ho poslali, aby mi pomohol zmyť zo seba sadru. No skoro ma porazilo a ten chudák sa potom už aj bál chodiť k nám na izbu.

Ono, udialo sa toho ešte veľa, no tento zážitok už je asi posledný zo série tých zaujímavých a zverejniteľných.

Vždy, keď čítate niečo podobné, poviete si jednu z týchto dvoch viet:

„Mám šťastie, že na tom nie som až tak zle“

– alebo –

„Hurá, nie som sám, čo si týmto musel prejsť“. 

Nie sme tu však na to, aby sme sa ľutovali ale na to, aby sme niečo zažili – život je predsa iba jedna veľká hra.

#ibazebynie

Hej, študent! Rozmýšľaš nad Erasmom? Do it!

02.06.2018

Program Erasmus+ umožňuje vysokoškolským študentom stráviť niekoľko mesiacov v jednej z mnohých ponúkaných krajín Európy. Projekt je garantovaný do roku 2020, takže ľudia, ešte stále viac »

Čaro elektronickej schránky

31.10.2017

Pri vybavovaní nového OP som aj ja konečne využila možnosť vytvorenia si elektronického podpisu a aktivácie elektronickej schránky. Vážení, a to bola chyba! Portál slovensko.sk by vám mal viac »

Krásy slovenského zdravotníctva

30.10.2017

Tak toto by si zaslúžilo nie len nejaký článoček na blodžíku, ale rovno sťažnosť na lampárni... ako fungujú slovenské zdravotné poisťovne a ich revízni lekári? Ja len, keby ste to náhodou viac »

bela bugar

Rusi falšujú históriu a prekrúcajú fakty, napísal Bugár k výročiu okupácie

21.08.2018 10:05

Béla Bugár, Lucia Žitňanská a Robert Kaliňák reagovali na 50-te výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

pellegrini

Pellegrini: August 1968 bol snahou postaviť sa rozdeleniu sveta

21.08.2018 10:02

Premiér vyslovil vďaku tým, ktorí okupáciu neprijali pasívne, ale preukázali odvahu a čelili vojenskej agresii priamo v uliciach.

Ján Ďurišin

Šéf diaľničiarov: Zosuv pri tuneli Čebrať sa nedal predvídať

21.08.2018 10:00

Na Slovensku sa obnovila výstavba dvoch dôležitých diaľničných stavieb. Ide o križovatku D1 Triblavina a úsek D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku.

Biľak, Brežnev

Neprípustný akt agresie, komentuje rezort zahraničia vpád vojsk do Československa

21.08.2018 09:42

Podľa ministerstva je symbolické, že Slovensko sa v čase výročia invázie do Československa pripravuje na svoju predsednícku úlohu v rámci OBSE.

nana

Píšem o živote a o tom, čo sa stalo... #ibazebynie

Štatistiky blogu

Počet článkov: 6
Celková čítanosť: 3973x
Priemerná čítanosť článkov: 662x

Autor blogu

Kategórie