Nana.blog

Ako som už spomínala, Natália ma naučila veľa vecí, napríklad pri každom čistení pekne stáť a na povel dvihnúť nohy (samozrejme, nie všetky naraz, ale pekne po jednej), ustúpiť sa vždy tam, kam mi ukazuje prstom a nasledovať ju, pripnutá na žltom povrázku. Tiež som začala nosiť peknú modrú ohlávku s hviezdičkami. Spočiatku mi nebola veľmi príjemná a snažila som sa jej zbaviť, ale ostatné kone mi nahovorili, že vraj ohlávka už je znak dospievania. Veľmi som im neverila, ale postupne som si zvykla – čo už som mala robiť, keď sa mi ju aj tak nepodarilo dať zo seba dole? Ba áno… raz som ju roztrhla, to bola ešte iná, taká oranžová… ale potom som dostala túto. A vlastne, aj tak ju nenosím stále, iba cez deň, takže vydržať sa to dá. A keď vidím Natáliu, akú má radosť v očiach vždy, keď mi ju nasádza… Dokonca sa mi mamka začala sťažovať, že čím som staršia, tým viac sa dievča venuje mne a nie jej. No, čo už, vyzerá to tak, že mamkina hodinka slávy sa pomaly ale isto schyľuje ku koncu 😀

Ako skoro každý deň, aj dnes prišla Natália a uviazala ma pred stajňu s tým, že ma ide vyčistiť. Celkom som sa na to tešila, lebo ma už od rána veľmi svrbel chrbát a nijakým spôsobom sa mi ho nepodarilo dokonale poškriabať. Vždy pri tomto dôvernom úkone sa rozprávame – teda, presnejšie, ona rozpráva – svoje zážitky a dojmy z dní, keď sme spolu neboli. Počúvam ju rada, síce nie vždy rozumiem, o čom je reč, ale pôsobí to upokojujúco, vraj pre obe strany. Teraz som však cítila, že je akási nervózna, dokonca zabudla aj na moju maškrtu na privítanie! Roztržito mi prechádzala kefou srsť a neustále sa pozerala na hodinky. Čo je, nebodaj sa niekam ponáhľa?

Onedlho som sa dozvedela, čo je vo veci – vraj má prísť jej frajer. Už mi o ňom hovorila, no ešte som ho tu nevidela, teraz má prísť prvýkrát. Ale čo, kvôli nemu teraz nebudem perfektne vyčistená, alebo ako si to dievča predstavuje? Nespokojne som potriasla hlavou a navalila sa na ňu celým svojím telom, až sa zapotácala a skoro spadla na zadok. Vyslúžila som si za to preplesk po hrudi a surové odtlačenie. Hm, vidím to tak, že čistenie sa dnes už skončilo.

Do areálu stajne prišlo biele auto a vystúpil z neho ten jej slávny frajer. Neviem, koľko mal rokov, ale bol veľmi vysoký a smrdel po voňavke, ktorú som niekedy cítila aj na Natálii. Natália sa k nemu hneď rozbehla a za ruku ho dotiahla ku mne. Keďže, ako správne zviera, nemám predsudky voči novým ľuďom, rýchlo sme sa skamarátili a netrvalo dlho a škrabkal ma presne tam, kde ma to, vďaka nepozornej práci zaľúbenej Natálie, ešte stále svrbelo. Potom sa dievča chcelo blysnúť, čo všetko ma naučilo, a ani som sa nenazdala, už ma brala do prvej voľnej ohrady. Hrala som sa s ňou a robila všetko, o čo ma požiadala, veľmi rada, no dnes mi to celé prišlo ako jedno veľké cirkusové predstavenie, a tak som si proste povedala, že nič robiť nebudem. Mali ste vidieť ten zúfalý pohľad v jej očiach, keď som sa jej postavila do jedinej kopy blata, ktorá tam bola, a odmietala sa pohnúť 😀

Videla som, že pomaly začína chytať nervy, triasť sa a zvyšovať hlas. No ho hó, moja zlatá, takto sa ty ale ku mne správať nebudeš! Dupla som si nohou. Myslela som si, že do toho blata za mnou nepôjde, no mýlila som sa. Rozhodným krokom prišla ku mne a začala mávať rukami. Vyzeralo to dosť nebezpečne, tak som radšej uskočila. V tom momente ma Natália zdrapila za ohlávku. Ehm… teda zdrapila by ma, keby som tam ešte stála. Obe sme si to proste nejak zle vypočítali a tak sa stalo, že milé dievča skončilo tvárou v bahne. Haahahaha… 😀 No keď som začula jej plač, prišlo mi to ľúto. Čo som to spravila? Podišla som k nej a chcela som sa uistiť, či je v poriadku, no dostala som od nej len jednu cez papuľu. Takú nahnevanú som ju ešte nevidela. Ale zase, asi ju aj chápem. Ona si sem priniesla frajera a chcela sa pred ním ukázať, no vďaka mne skončila celá špinavá…

Keď sa ako-tak dala do kopy a utrela si slzy, s kamenným výrazom v tvári ma zobrala späť do boxu. Myslela som, že sa na mňa urazila, no našťastie, po chvíli ju to prešlo. Darmo, nabudúce si musím dávať lepší pozor na moje rýchle reakcie… alebo nie? Uvidíme, ako mi to bude vyhovovať.