Časom sa vyvíjame nielen fyzicky, ale aj psychicky. Začíname mať iné hodnoty, iné zmýšľanie a iný pohľad na svet. To, čo sa nám kedysi zdalo nesmierne dôležité, je dnes už len banalitou. A tak to je i so mnou a písaním denníka. Už v ňom nevidím význam, zmysel, potrebu. Pretože na tom, čo si zaznamenám, sa už aj tak nikdy nič nezmení. Náš osud neúprosne […]

Ako Jano sľúbil, začal sa mi oduševnene venovať. Bolo to príjemné, konečne zase cítiť trochu autority a lásky zároveň. Až mi prišlo ľúto, že sme nezačali spolu pracovať skôr. Keďže nepatrím medzi tie sprosté kobyly, ktoré zaujíma len dĺžka hrivy a tvar kopýt, svojho nového učiteľa som, dovolím si povedať, veľmi milo šokovala. Bez jedinkého odvrávania […]

Natália úspešne spravila štátnice. Samozrejme, že som sa tešila s ňou (aj keď som nerozumela, čo to presne znamená), ale odvtedy to s naším vzťahom išlo priam dole z kopca. Pamätáte si, ako mi sľúbila, že po skončení školy si ma kúpi a zoberie niekde ďaleko, kde budeme len my a krásna okolitá príroda? No… jedného dňa sa so mnou jednoducho prišla […]

Uuuu, musím sa vám všetkým pochváliť – mám narodeniny!! Teda, ja viem, narodeniny má predsa každý. Ale ja ich mám dnes! Zdá sa mi, akoby to bolo včera, čo som prvýkrát uzrela svetlo tejto stajne a rozplývala som sa nad všetkým okolo seba. Akože, ak mám pravdu povedať, ja by som ani nevedela, že to je akurát dnes, ale pripomenula mi to natešená Naty, ktorá […]

Minule som skončila pri tom, ako si Natália prvýkrát doniesla svojho frajera. Ak mám pravdu povedať, odvtedy som ho už tuším ani nevidela, lebo vraj býva veeeľmi ďaleko. Zato ona za mnou chodí poctivo každý týždeň – hovorí, že častejšie sa jej kvôli škole nedá. Rešpektujem to, tiež chcem mať predsa nejaký ten čas, vyhradený len pre seba. Ale čo sa […]

Ako som už spomínala, Natália ma naučila veľa vecí, napríklad pri každom čistení pekne stáť a na povel dvihnúť nohy (samozrejme, nie všetky naraz, ale pekne po jednej), ustúpiť sa vždy tam, kam mi ukazuje prstom a nasledovať ju, pripnutá na žltom povrázku. Tiež som začala nosiť peknú modrú ohlávku s hviezdičkami. Spočiatku mi nebola veľmi príjemná a […]

Dlho som sa neozvala, ale veď to poznáte – život žriebätka je ťažký a nijak extra zaujímavý. Tu idete spať, tam sa zobudíte, tu sa najete, tam si ľahnete, prídu deti, ktoré váš capkajú (v tom lepšom prípade) medzi očami… a tak nejak stále dookola. Musím sa priznať, že sa mi za tie posledné mesiace nič zaujímavého neprihodilo. Ba počkať, jedna vec […]

Prvý deň vonku som sa v ohrade tak vybehala, vyskackala a vyšantila, že v boxe som už len padla na moje obľúbené miestečko a zalomila hádam na celú noc. Zobudil ma až Béla, ktorý mi nadšene začal olizovať čelo. No fuj, mohol by trošku mierniť svoje emócie. Dávka ranného mliečka, ponaťahovanie si stuhnutých končatín a šup-šup, znova von. Už som bola ako-tak […]

Konečne! K-O-N-E-Č-N-E som sa dočkala! Dnes som prvýkrát mohla vyjsť z boxu na svetlo sveta! Stalo sa to ráno, chvíľu po raňajkách. Vtedy ujo Jano väčšinou vybrané kone odvádza zo stajne von, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Prídu potom až večer a rozprávajú si medzi sebou všakovaké zážitky a klebety. No a dnes som medzi vyvolených patrila aj ja, spolu s mamkou. […]

Na druhý deň ráno som už z kydania boxu nerobila takú vedu ako minule. Dokonca som sa už nebála ani fľakatého psa, ktorý zase raz podišiel ku mne a ja som mu veľkodušne dovolila oňuchať si ma. Volá sa Béla. Ako jogurt Jogo-béla, ktorý som včera videla u Chucka v boxe. Panička mu ho doniesla ako odmenu za to, že „hrdinsky“ vydržal ošetrovanie rany a […]